Budovanie miest, hustnúca infraštruktúra a nárast populácie, to všetko sú faktory, ktoré spôsobujú vznik tepelných ostrovov v rušných, menších i väčších mestách. Tieto ostrovy sú tiež jasným dôkazom toho, ako ľudská činnosť mení našu planétu.

Faktory spôsobujúce tepelné ostrovy

Čo sú vlastne tepelné ostrov? Zjednodušene povedané, ide o zástavbu mesta, ktorá preukázateľne vykazuje vyššie teploty v porovnaní s jej okolím. Faktory, ktoré tepelné ostrovy spôsobujú, je viacero. Každý ovplyvňuje konkrétnu oblasť odlišne v závislosti od špecifických geografických, infraštruktúrnych a sociálnych faktorov miesta. Napriek tomu sa jednoznačne za hlavný faktor považuje obmedzené a ubúdajúce množstvo prírodných prvkov v mestských priestoroch. Ide o vegetáciu a vodné útvary, ktoré chladia prostredie tým, že poskytujú tieň, odparujú povrchovú vodu a odvádzajú vodu z listov rastlín do ovzdušia. Rozpálené mestské terény a povrchy, ako chodníky, cesty a budovy, poskytujú tiež menej tieňa ako prírodná krajina, čo má za následok zvýšené teploty. Nedostatok zelene a vody preukázateľne bráni prirodzenému chladeniu.

Ďalším faktorom, ktorý spôsobuje efekt tepelného ostrova, sú umelé materiály používané v mestskom prostredí. Budovy a infraštruktúra vyrobená z kovov, asfaltu alebo betónu má tendenciu odrážať slnečné žiarenie oveľa menej ako iné biologické alebo prírodné materiály. Tieto materiály majú tendenciu absorbovať a emitovať viac tepla v porovnaní s vegetáciou, vodou a prírodnými materiálmi, čo vedie k absorpcii slnečnej energie počas dňa, ktorá sa pomaly uvoľňuje počas večera a noci, čo prirodzene spôsobuje vyššie teploty.

V neposlednom rade teplo vzniká aj z činností súvisiacich s aktivitami človeka a jeho pôsobením. Patria sem tepelné emisie z dopravy, vykurovanie a klimatizácia budov a priemyselných zariadení, známych ako odpadové teplo.

Ako zmierniť efekt tepelných ostrovov?

Dobre naplánované mestá

Riešením eliminácie vzniku tepelných ostrovov, je vyvinúť úsilie na primerané plánovanie miest. Mestské oblasti môžu optimalizovať prírodné prvky, ako je krajinná pokrývka a vegetácia. Okrem toho by mali urbanisti plánovať toky dopravy a ich lokalizáciu, aby umožnili nevyhnutné prúdenie vzduchu a zníženie emisií. Týmto spôsobom môžu mestské priestory maximalizovať účinky prirodzeného, pasívneho chladenia.

Prírodné plochy

Zeleň a vodné útvary sú kľúčom k udržaniu tepelnej pohody a úrovne vlhkosti v prostredí. Ide predovšetkým o stromy, kry, parky, záhrady a rybníky. Začlenením týchto prvkov do miest a dokonca aj budov (prostredníctvom zelenej infraštruktúry, ako sú zelené steny a strechy) v čo najvyššej možnej miere sa priestory stanú pohodlnejšími na život i bývanie. Zeleň a vegetácia znižujú závislosť od mechanických systémov využívaných na klimatizáciu, ktoré nevyhnutne prispievajú k emisiám tepla a skleníkových plynov zohrievajúcich mestské priestory a atmosféru.

Chladné povrchy

Povrchové materiály sú jedným z hlavných momentov, ktoré prispievajú k efektu tepelného ostrova. Obmedzenie používania asfaltu, betónu a určitých kovov môže pomôcť zabrániť nadmernému teplu. Avšak náhrada týchto materiálov nie je vždy a za každých okolností možná. Preto niektorí urbanisti odporúčajú aj to, aby povrchy veľkých vonkajších plôch, napríklad stien, striech či ciest mali svetlé farby. Svetlejšie sfarbené povrchy zabraňujú odvádzaniu tepla do okolitého prostredia, pretože neabsorbujú a opätovne nevyžarujú nadmerné množstvo tepla.

Pripravila: Petra Adamcová