Permakultúrne záhrady sú, veľmi zjednodušene povedané, živé zdravé záhrady, ktoré sú udržateľné, pretože fungujú v súlade s prírodnými zákonmi. Príroda a jej večné princípy kolobehu života sú udržateľné, teda samo obnoviteľné pokiaľ v tom prírode nebráni človek svojím konaním. Ako sa hovorí, príroda človeka nepotrebuje, človek bez prírody, naopak, neprežije. Ľudia si túto skutočnosť začali viac uvedomovať.

A čo je permakultúra? Tento termín pochádza z anglického slova „permaculture“ - pôvodne „permanentagriculture“ (permanentné poľnohospodárstvo), neskôr rozšírené na „permanentculture“, čo v preklade znamená permanentné samoobnoviteľné, trvalo udržateľné hospodárenie (agriculture). Neskôr sa výraz aplikoval na celý životný štýl, teda culture – kultúru ako takú. Je to spôsob pestovania, ktoré sa dokáže samé recyklovať – obnovovať bez zásadného vonkajšieho zásahu. Ak by sme túto definíciu ešte chceli zjednodušiť, dalo by sa povedať, že ide o pestovanie, ktoré dokáže žiť svojím životom a z roka na rok sa samé stavia na nohy. A bonus navyše, vieme ho využiť, teda nás "nakŕmi". 

Ako to funguje

Všeobecne platí, že aj na malej ploche sa dá vytvoriť menšia prírodná plocha na pestovanie liečivých byliniek, zeleniny a drobného bobuľovitého ovocia. Na väčšej ploche môžeme skúsiť pestovať a chovať vhodné kombinácie rastlín a zvierat.

V živých prírodných záhradách platí pravidlo, že sa nepoužíva žiadna agresívna chémia, teda pesticídy ani anorganické hnojivo. Naopak, využívajú sa postupy, ktoré sú priamo odpozorované z prírody. Výsadba je pestrá, kombinácie rastlín sa navzájom dopĺňajú, podporujú a chránia. Príroda nepozná monokultúru, preto sadíme v týchto záhradách zmiešanú výsadbu.

Tajomstvo permakultúrnej záhrady

V čom teda spočíva tajomstvo záhrady, kde sa takmer vôbec nekosí, nepleje, nestrieka, nehnojí, a v ktorej sa od skorej jari do neskorej jesene zbiera úroda? V prvom rade treba uveriť, že tento zázrak je naozaj možný. A že ľudia sú jeho svedkom v podstate odjakživa. Rovnako ako Bill Mollison a David Holmgren, duchovní otcovia permakultúry, ktorí si v istom momente položili zásadnú otázku: "Ak dokáže bez zásahu človeka prosperovať les, prečo by čosi podobné nezvládla aj záhrada?" Povzbudený touto hypotézou sa pustili do intenzívneho pozorovania prírodných procesov, a vyvinuli systém pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Lebo práve to je cieľom permakultúry, sledovať, ako to robí príroda, napodobniť ju a v ideálnom prípade ju nechať pracovať za nás.

Ale čo to znamená v praxi? Čím sa vlastne permakultúrna záhrada odlišuje od ostatných? Napríklad aj tom, že jej základ netvorí sterilný pokosený trávnik, ale lúka, ktorá sa kosí len raz za mesiac a polieva iba v najväčších suchách. Tie najtradičnejšie záhradné byliny sú predsa jedny z najliečivejších rastlín, čo nám príroda ponúka, žihľava dvojdomá, púpava lekárska, kostihoj lekársky. Často ani netušíme, aké poklady sa v nich skrývajú.

Permakultúra totiž podobných tajomstiev pozná desiatky. V prvej chvíli je človek ohromený ich genialitou a hneď vzápätí sa svojmu údivu začuduje. Veď sú to vlastne celkom prirodzené princípy. Posúďte sami.

Tipy pre vás

1. Každej rastline treba vytvoriť prostredie čo najvernejšie tomu, aké jej dopriava sama príroda. Práve preto je väčšina prírodných záhrad rozmanitá. Nájdete tam slnečné aj tienisté miesta, skalky, drobné vresoviská, jazierka...

2. Nemenej dôležité sú vhodné kombinácie rastlín. A podobných dvojíc či trojíc by ste v každej prírodnej záhrade našli desiatky. A vďaka experimentom odvážlivcov neustále pribúdajú...

3. Lístie spod stromov neodhrabávate, ale necháte ho vyhniť rovnako ako v prírode. Poslúži vám ako hnojivo pre rastliny, ktoré pestujete priamo pod ním.

4. Netvoríte si „monokultúrne“ riadky, ale skôr spoločenstvá rastlín. Dôvod? Choroby či škodcovia sa tak ťažšie šíria.

5. Vyberáte si zo záhrady najmä lokálne a trvalkové druhy, zvýšite tak jej odolnosť. A v podobnom duchu by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Živočíchy sú totiž vítanou spoločnosťou v každej permakultúrnej záhrade. Ak je dobre nastavená, môžu jej výlučne prospieť.

Prírodné záhrady nám svojou prirodzenou pestrosťou ukazujú, že prichádza jar, po nej leto, napokon jeseň a zavŕšením je zima, naše zrodenie, plodnosť, starobu a smrť. Moderné záhrady sú stále zelené, s monokultúrnym trávnikom od jari až do zimy, so vždyzelenými okrasnými drevinami, nemeniace sa, statické. Pri tom, čo nepodlieha zmene, máme pocit kontrolovateľnosti. Kým cyklus znamená zmenu. Dnešné záhrady sú preto ako obraz, ktorý sa nemení. Na obraz sa však pozerá, kým v záhrade sa žije.

Prírodná záhrada je návratom tam, kam človek od nepamäti patrí. Ak takú záhradu máte, potom máte ozdravovňu, posilňovňu, zdroj kvalitných potravín a ešte jeden schod do neba za to, že pomáhate prírode.

Viac informácií: envicare.sk