Riadenie ochrany životného prostredia je v súčasnosti témou nanajvýš aktuálnou. Rozsiahle znečisťovanie životného prostredia už dávno prekročilo samočistiacu schopnosť prírody, čím sa narušila stabilita prírodného ekosystému, ktorá je nevyhnutná na zachovanie prírody, ale i života na Zemi. Významnosť tohto faktu sa zdôrazňuje na mnohých medzinárodných odborných konferenciách, ktoré sú zamerané na ochranu životného prostredia a jeho zložiek.

Výstupom z týchto stretnutí sú často nové smernice zvyšujúce ochranu životného prostredia a podpora vývoja nových „čistejších“ technológií. Možnosť prechodu systémov zaisťujúcich zásobovanie ľudských aktivít energií k využívaniu obnoviteľných zdrojov vyplýva zo základných prírodných zákonov. Pokiaľ nebude táto cesta nastúpená, môže dôjsť k zníženiu kvality života a degradácií životného prostredia. Tento proces prechodu sa nemôže realizovať v krátkom ani strednom období, iba dôsledná stratégia v dlhšom období môže byť úspešná. Veľa alternatívnych zdrojov energie možno použiť na miesto fosílnych palív. Rozhodnutie o tom, aký typ zdroja energie by mal byť využitý, musí vychádzať zo základných ekonomických, environmentálnych a bezpečnostných hľadísk. Obnoviteľný zdroj energie je označenie niektorých vybraných, na Zemi prístupných foriem energie, získanej primárne predovšetkým z jadrových premien vo vnútri Slnka.

Ďalšími zdrojmi sú teplo zemského vnútra a zotrvačnosť sústavy Zem-Mesiac. Technológie obnoviteľných zdrojov energie tieto zdroje umožňujú transformovať na elektrinu, teplo a biopalivá. Hrozba nedostatku tradičných palív v budúcnosti, ale aj rastúci záujem o ochranu životného prostredia, dáva stále väčší a reálnejší priestor na ich využívanie. Väčšina obnoviteľných zdrojov je priamo alebo nepriamo závislá od Slnka. Systém Zem – atmosféra predstavuje rovnováhu – tepelné žiarenie vyžiarené smerom do vesmíru je rovné slnečnému žiareniu prichádzajúcemu do atmosféry Zeme. Výsledné množstvo energie v systéme Zem – atmosféra možno hrubo nazvať zemská „klíma“. Hydrosféra (voda) absorbuje majoritnú časť prichádzajúceho žiarenia. Väčšina je pohltená v zemepisných šírkach v okolí rovníka, avšak táto energia je následne rozptýlená po celej planéte vo forme vetrov a morských prúdov. Pohyb vĺn môže hrať úlohu v procese premeny mechanickej energie medzi atmosférou a oceánom prostredníctvom tlaku vetra. Solárna energia je ďalej zodpovedná aj za distribúciu zrážok využívaných vodnými dielami, tak ako aj za rast rastlín využívaných pre tvorbu biopalív a biomasy. Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú prírodné fenomény ako slnečné žiarenie, vodu, vietor, geotermálne teplo a biomasu.

1. SLNEČNÁ ENERGIA: je hnacím strojom života na Zemi. Zohrieva atmosféru a Zem, vytvára vietor, zohrieva oceány, spôsobuje odparovanie vody, dáva silu vodným tokom, rastlinám aby mohli rásť. Slnečná energia a z nej pochádzajúce obnoviteľné zdroje energie – veterná, vodná a biomasa, môžu byť využité na výrobu všetkých foriem energie. Energia získaná zo slnka je v prvom rade nevyčerpateľný, bezpečný a obnoviteľný zdroj energie prístupný počas väčšej časti roka. Využívanie energie slnka prispieva k trvalo-udržateľnému spôsobu života a nezaťažuje budúce generácie. Samotné využívanie energie Slnka nemá nijaké negatívne ekologické vplyvy. Slnečné žiarenie je možné vďaka dostupným technológiám používať na výrobu tepla alebo elektrickej energie. Fotovoltaické články: - v menšej miere sa uplatňuje proces koncentrácie slnečného žiarenia parabolickými zrkadlami do absorbéru s následnou výrobou pary používanou na pohon generátora. Solárne systémy (kolektory): - sa najčastejšie používajú na ohrev vody, na vykurovanie bazénov, skleníkov. Je možné ich využiť aj na podporu vykurovania (podlahové, stropové, stenové) a sú kvalitne zateplené. Okrem sektoru bývania, ďalšou potencionálnou sférou sú nemocnice, školy a hotely.

2. VODNÁ ENERGIA: má svoj pôvod v slnečnej energii, ktorá spôsobuje vyparovanie vody z oceánov, morí, jazier a vodných tokov. Voda je na Zemi a v jej atmosfére v neustálom pohybe. Vodné pary sa presúvajú nad zemským povrchom a ich ochladzovanie vedie ku kondenzácii a zrážkam. Tie zaisťujú vytváranie potenciálnej energie vysoko položených zdrojov vody, ktorá sa mení na kinetickú energiu pohybom v riekach. Kinetická energia vody sa využíva na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. Množstvo energie obsiahnutej v zemskom vodnom cykle je obrovské, avšak jej využitie je zložité. Výhodou tejto výroby je, že je to obnoviteľný zdroj nespôsobujúci emisie škodlivín do ovzdušia a navyše je možné ho využiť na okamžité pokrytie spotreby - v čase, kedy je to potrebné. Nevýhodou sú však vysoké investičné náklady na výstavbu a tiež aj negatívne dopady na okolité životné prostredie, hlavne v prípade veľkých vodných diel.

3. VETERNÁ ENERGIA: je formou slnečnej energie, ktorá vzniká pri nerovnomernom ohrievaní zemského povrchu. Vietor a jeho nasledovným stúpaním do výšky dochádza k prúdeniu vzdušnej masy okolo Zeme. Vietor, keďže je prítomný všade, bol človekom využívaný od nepamäti. Pred objavením parného stroja bol vietor dôležitým zdrojom mechanickej energie využívanej napr. veternými mlynmi alebo plachetnicami. Využívanie veternej energie neprodukuje žiadne odpady, neznečisťuje ovzdušie a nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí. Z hľadiska účinkov na životné prostredie je najvýraznejším negatívnym faktorom zmena estetického rázu krajiny a hluk vznikajúci v prevodovej skrini generátora alebo spôsobený obtekaním listu vrtule vzduchom. Vietor ako primárny zdroj energie je zadarmo a je ho možné využiť v každej časti sveta.

4. GEOTERMÁLNA ENERGIA: nie je v pravom zmysle slova obnoviteľným zdrojom energie. Tento druh energie má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého teplo uniká cez vulkanické pukliny v horninách. Vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľné zásoby energie v útrobách Zeme, býva tento druh zaraďovaný medzi zdroje obnoviteľné. Podstatou geotermálnej energie je prirodzené teplo zemského jadra a chemické procesy prebiehajúce v jadre a v plášti. Geotermálne vody sa využívajú v poľnohospodárstve, na vykurovanie budov a rekreačné účely. V poľnohospodárstve sa geotermálne vody využívajú na vykurovanie skleníkov pri produkcii rýchlenej zeleniny ako aj kvetov. Geotermálna voda sa využíva aj v chove rýb. V prípade kúpalísk a kúpeľov ide o priame využívanie geotermálnej vody z vrtu.

5. BIOMASA: je biologický materiál vhodný na energetické využitie, ktorý sa tvorí vo voľnej prírode alebo je vyprodukovaný činnosťou človeka. Je to konzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Tá, či už ako drevo, rastliny alebo iné poľnohospodárske zvyšky (slama), vrátane exkrementov úžitkových zvierat, dokáže poskytnúť užitočné formy energie – elektrickú energiu, teplo, kvapalné a plynné palivá pre motorové vozidlá. Biomasou môžeme označiť akúkoľvek substanciu biologického pôvodu (suchozemská, vodná vegetácia), ktorá vznikla prostredníctvom fotosyntézy a akúkoľvek živočíšnu hmotu na tejto zemi. Môžeme ju získať buď ako odpad z poľnohospodárskeho, lesného, potravinárskeho priemyslu, alebo je získavaná ako výsledok výrobnej činnosti v podobe dreva, olejnatých rastlín, rastlín s obsahom cukru a škrobu. Biomasa je surovinou pre energiu, stavebné materiály, krmivá, na konzervovanie pôdy a vody, na chemikálie. Jej dopad na životné prostredie musí byť prijateľne nízky a musí byť ľahko integrovaná do existujúcich poľnohospodárskych a lesníckych systémov a praxe. Zníženie stavov hospodárskych zvierat spôsobuje prebytok produkcie biomasy. Z tohto dôvodu dochádza k viacerým negatívnym sprievodným javom (napr. zarastenie trvalých trávnatých porastov náletovými drevinami) vo vývoji vegetácie a údržby krajiny.

Technológie obnoviteľných zdrojov energie sú v podstate len transformačné centrá pre zabezpečenie energie v požadovanej forme s čo najmenším negatívnym dopadom na životné prostredie. Využívajme ich preto čo najviac, ale rozumne tak, aby si túto planétu mohlo užiť čo najviac generácií. Ak teda chceme zabezpečiť dostatok energie pre stále sa zvyšujúci počet obyvateľov Zeme, aj vzhľadom na zmenšujúce sa energetické zásoby a ohľadom k životnému prostrediu, musíme nielen znižovať spotrebu energie, ale hľadať aj alternatívy získavania elektrickej a tepelnej energie. Ak pritom kladieme dôraz súčasne na ekológiu a ekonomiku, hľadajme a využívajme tieto alternatívy čo najbližšie k miestu spotreby. Sústreďme sa preto na diverzifikáciu energetických zdrojov, ktorá ide ruka v ruke s akumuláciou či už tepelnej alebo elektrickej energie tak, aby sme energiu získanú z nestálych obnoviteľných zdrojov mohli využívať 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Je to pre nás obrovská príležitosť na to, aby sme znížili našu ekologickú stopu a predali zelenšie dedičstvo ďalšej generácii.

Viac informácií: www.envicare.sk